Veniec na hlavu vytvorili šikovné ruky Tonky Stehlíkovej zo Senohradu

Anna Čepáková, číslo záznamu 2020/11/103, právo použitia-nekomerčné účely.

Veniec na hlavu http://www.uluv.sk/product/veniec-mladuchy-5294/

Video o zakladaní korunky a senohradských garolí Tonkou Stehlíkovou natočila Alenka, moja priateľka na FB.

Zakladanie korunky a venca
https://drive.google.com/file/d/1X10TEvDljlXzXl91Hxc66qvs_QLTKM3V/view?usp=sharing

Zakladanie/uväzovanie garolí

https://drive.google.com/file/d/1NO90GQzGf9qi73Wq3e-O-Mhx6OxUkF0j/view?usp=sharing

Viktorka je roztomilé, krásne, šikovné, dobré dievča, som jej vďačná za to, že sa dala nahovoriť na fotenie.
Viki je folkloristka, študovala na konzervatóriu v Banskej Bystrici, žije v Krupine.
Veniec, korunku, tráčky, garole vytvorili šikovné ruky Antónie Stehlíkovej zo Senohradu, okr. Krupina.
Vence na starých fotografiách
Mladomanželia Angela a Pavol Kováč. Fotka vznikla v roku 1938. Mladá nevesta má oblečený slávnostný krekáčsky kroj: modrotlačovú šatu (zásteru), kinteš (sukňu), stánku, oplecko bez výšivky, že smúti za slobodou (podobné nosili aj do smútku alebo staršie ženy, po začepčení si už obliekli aj s výšivkou na pleciach), partu( veniec), stuhu (šerpu) na nej má pripnutý rozmarín, ktorý symbolizoval lásku, vernosť a šťastie.
Rok 1952
Margitka Kováčová, Marienkina staršia sestra (vľavo) má asi ten istý veniec, nakoľko v rodine bol väčšinou len jeden.
Marienka Kováčová v krekáčskom kroji z Jalšovíka na svätom prijímaní, rok 1955.
Rok 1965
Marienka Kmeťová, rodená Kováčová ako mladá nevesta má asi ten istý veniec ako na fotografii vyššie.
Anička Konôpková v horniackom kroji na svätom prijímaní asi v roku 1952 na Bzovíku, okr. Krupina.
Asi rok 1947
Dievky na pohrebe 17 ročného mládenca z Dolných Mladoníc, severovýchodný Hont.
Senohradskie garoľe, video-návod  https://www.youtube.com/watch?v=0bl5TahEs1E

Tráčky podľa Antónie Stehlíkovej zo Senohradu

www.youtube.com/watch?v=3CNZloeQoF0

fondtlk.sk/sk/detail-sluk_us_cat.2-0009342-Zakladanie-cepca-zo-Bzovika-00106/

Na Bzovíku,  Badíne aj na Senohrade platia takéto pravidlá pri uväzovaní krojových stúh:

Informácie som získala hlavne od Tonky Stehlíkovej zo Senohradu, kde sa cez čepiec uväzujú tri stuhy) ale aj od Agnesky Fabianovej z Dolného Badína, od Margitky Pavlendovej zo Bzovíka ( cez čepiec sa uväzujú dve krojové stuhy a treťou z čepca sa zviažu).

Pravidlá pri uväzovaní krojových stúh:

Mladá nevesta v korunke musela mať tri 1,70 cm stuhy široké cca 8-10cm: kvety s bielym, červeným podkladom, na vrchu čisto červenú stuhu. Mladá nevesta pri čepčení musela mať cez čepiec uviazané tri stuhy s kvetmi na bielom, žltom, podklade, ako posledná sa uväzovala čisto červená stuha, niekde vzorovaná na červenom podklade, dĺžka asi 1,70cm, tak, aby siahali všetky pod pás. Treba si vypočítať dĺžku 2,5-3cm úzkej stuhy, ktorá sa sťahuje do čepca, lebo má visieť do takej dĺžky ako široké stuhy. Táto úzka stuha sa stiahne vzadu tak, aby čepiec bol za ušami, prekríži sa na vrchu hlavy a vzadu na väzoch sa úzkou stuhou zviažu tri (Senohrad) široké kvetinkové stuhy na vankúšik a všetky štyri visia dole poniže pása do rovnakej dĺžky. Na Badíne sa uväzovali cez čepiec len dve stuhy  a treťou, ktorá bola stiahnutá v čepci sa tie dve vzadu zviazali. V súčasnosti si ženy uväzujú len jednu cez čepiec a druhou z čepca ju zviažu…

Farby stúh podľa toho, koľko žena mala deti.

Keď nemala dieťa, tak nosila uviazané tri stuhy cez čepiec také, ako mladá nevesta: biely, žltý podklad s kvetmi, ako poslednú mala uviazanú červenú +úzku do čepca na stiahnutie.

Keď mala jedno dieťa, tak si uväzovala cez čepiec len dve široké stuhy, mohla si vybrať kvety na bielom, žltom, červenom podklade, ale len dve + úzku do čepca na stiahnutie.

Keď mala 2 a viac detí, tak nosila len dve kvetované široké stuhy uviazané cez čepiec, ale nie s červeným podkladom + úzku do čepca na stiahnutie.

Široká stuha, ktorá visí vzadu cez sukňu

sa farebne ladí so stuhami, ktoré sa uväzujú na čepiec.

Dĺžka musí byť taká, že keď sa uväzuje zástera, tak vzadu cez motúz-šnúrku na uväzovanie sa prevlieka jedna, potom druhá strana tak, aby sa vytvorila dvojitá mašľa, potom sa zatiahne šnúrka a zaviaže sa zástera, ktorá drží vzadu mašle, konce voľne visia až po okraj sukne.

Na farebnú sukňu z kašmíru, brokátu, zamatu sa uväzuje kontrastná krojová kvetovaná stuha.

Nad 40 rokov si žena uväzovala na čepiec modro-fialovo-zelenej farby kvetované stuhy, aj za pás, ktoré viseli vzadu po koniec sukne. Okolo pása sa nakoniec omotala niekoľkokrát tkanica.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *