Súkenný krekáčsky živôtik zo severovýchodného Hontu
Anna Čepáková, číslo záznamu 2020/4/96, právo použitia-nekomerčné účely
Zdroj: http://www.uluv.sk/sk/encyklopedie/tradicny-odev-slovenska/tradicny-odev-obci/bzovik/
Sviatočný odev mladej ženy, Bzovík, začiatok 20. storočia. Žena má oblečený rubáš, ďalej ritník, rukávce, súkenný živôtik, plátennú sukňu, kinteš a modrotlačovú zásteru, tarkavú šatu. Ritník je odevná súčiastka, ktorá rozširovala boky. Mal podobu rubáša, skladal sa z vrchnej stánky a spodnej, sukňovitej časti, ktorá bola kratšia ako v prípade rubáša. Siahala len do výšky bokov a bola viac nariasená. Sukňu, kinteš zdobia pásy čipkových vložiek, ktoré sú všité medzi jednotlivé poly, z ktorých je sukňa zošitá. Vo všedné dni nosili ženy taktiež plátenú sukňu, nazývali ju však zástera. Spod živôtika a na plátennej sukni vidno visiace konce dlhej šatky, dlhého ručníka, ktorú má žena uviazanú na čepci
Súkenný živôtik/ľajblík
Živôtik , Bzovík, začiatok 20. storočia. Živôtik, prusliak je ušitý z jemného z továrenského bieleho súkna. Strihaný je do pása, so štyrmi jazykovými šosíkmi na zadnej strane. Zapína sa na väčšie sklenené gombíky a sľučky z čiernej harasovej stužky. Súkenný živôtik pôvodne obliekali len mladé ženy, kým nemali deti. Staršie ženy ho nosili ojedinele. V priebehu prvej štvrtiny 20. storočia sa prestal nosiť.
Môj nový živôtik
Málokto si na súkenný ľajblík pamätá, no ja áno… Keď som bola malá, asi v roku 1965 som v ňom vídavala oblečenú milú tetku Kováčovú, ktorá bývala za potokom oproti nášmu domu. Od významného zberateľa krojov som sa dozvedela, že sa nosili aj na Senohrade, on má odtiaľ štyri kusy.
K živôtiku patrí
Zaujímavosti
