Kroj Márie Kmeťovej z Jalšovíka

Anna Čepáková, číslo záznamu:2019/62/71

Marienka Kmeťová, rodená Kováčová, 16 rokov.

Marienka Kmeťová, rodená Kováčová sa narodila v roku 1946 na Jalšovíku, okr. Krupina, sev. Hont. Býva kúsok od nášho domu, kde som vyrastala, za potokom. Má dve dcéry, tri vnučky, štyroch vnukov, dve sestry, ona je prostredná. Keď som s mojou sestrou a bratom vyrastala, naši rodičia nám vždy pripomínali, že sa máme mať radi, správať sa slušne tak, ako Kováčová Margitka, Marka a Anička. Tieto tri dievčence boli od nás staršie, mali veľký vplyv na našu výchovu, boli nám veľkým vzorom. Marienka Kmeťová po celý život bola a je láskavá, pracovitá, obetavá, milá mama a stará mama, svokra.

Marienka so staršou sestrou Margitkou v krekáčskom kroji. Fotka vznikla asi v roku 1952.
Marienka na prvom svätom prijímaní v roku 1955.
Marienka Kmeťová, rodená Kováčová je na fotografii prvá zľava.
Jej kamarátky Margitka Malatincová, Margitka Ďaudíková boli ešte slobodné, vtedy nosili polokroj, neskôr sa do kroja obliekali len príležitostne.
Táto pekná fotka vznikla v roku 1962.
Marienka s kamarátkou Margitkou Ďaudíkovou v polokroji. Pekné dievčatá, pekne oblečené.
Marienka a Janko Kmeť, mladomanželia. Svadba sa konala v roku 1965.
Janko bol veselý a zábavný človek, spomínam si na dve svadby, kde ho obliekli do krásneho ženského kroja, aj ho primaľovali a s mojim otcom tvorili akože pár, tancovali, vystrájali, ľudia sa zadúšali od smiechu…

Pamätám si aj na Markinu mamu, otca, na tetku Angelku Kováčovú, rodenú Fiľovkinovú ( nar. 1920), ktorá sa na Jalšovík vydala zo susednej dediny Bzovík, aj na bačika Pavla Kováča ( nar. 1919). Boli to veľmi pracovití, čestní a milí ľudia, našej rodine veľmi blízki, u nás doma sa o nich hovorilo s úctou a tak, ako som už uviedla, ich deti boli vo výchove pre nás veľkým vzorom.

Mladomanželia Angela a Pavol Kováč. Fotka vznikla v roku 1938. Mladá nevesta má oblečený slávnostný krekáčsky kroj: modrotlačovú šatu (zásteru), kinteš (sukňu), stánku, oplecko, partu( veniec), stuhu (šerpu) na nej má pripnutý rozmarín, ktorý symbolizoval lásku, vernosť a šťastie.

Môj príspevok je o Marienke Kmeťovej, o malej časti jej vzácnych starých krojových súčiastkach, ktoré uchováva po mame a aj o tých, ktoré sama vytvorila svojimi šikovnými rukami. Veľmi pekne jej, aj jej dcére Aničke, jej deťom a neveste ďakujem, že mi ich ukázali, dali odfotiť, že sa obliekli do nádherných krojov, ktoré im veľmi pristanú.

Markine vzácne fiertuchy, ktoré jej zostali po mame.

Túto fiertušku vyšila Marienke mama, mala ju oblečenú na 1. sv. prijímaní, v roku 1956, keď som sa narodila.
100 ročné fiertuchy
Najskôr z pamoku utkali látku určenú na fiertuchu, náročné krásne vzory vyšili cez dve nite.
Ďalšia krásna 100 ročná fiertucha

Túto fiertuchu si Marienka vyšila na zamate.
Vraj takýto typ fiertuchy s rancami začali šiť v Pliešovciach a podľa nich aj na Jalšovíku a v okolí ku polokroju.
Spodnej sukni z pamokovej látky na Jalšovíku hovoria zástera.
Zástera (spodná sukňa/kinteš) bol vytvorený pred 100 rokmi, je krásny, biely, ako nový.
Marienkine vnúčatá v kroji

Marienka Kmeťová pre vnučku vytvorila tento prekrásny krekáčský kroj spolu so svojou mamou Angelou, ktorá sa narodila v roku 1920.
Pod vrchným kintešom je spodný kinteš, tretia bola krásna pamoková zástera (spodná sukňa s všitými paličkovanými klinmi a s červenou výšivkou)
Vnuci sú folkloristi, tancujú vo FS a nádherne spievajú ľudové piesne.
Prvýkrát som videla mužské gaty, ktoré boli pred oblečením poskladané, narancované.
Janka je vnukova krásna manželka v krekáčskom kroji z Dolného Badína, okr. Krupina. Dedina je od Jalšovíka vzdialená len pár kilometrov.
Kinteš má nádhernú výšivku na sieti.
Tejto zástere sa v sev. Honte hovorí futienka.
Krásna fotka: krásni mladí ľudia, v krásnom krekáčskom kroji.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *