Kroj Margity Pavlendovej zo Bzovíka
Anna Čepáková, číslo záznamu: 2019/59/68
Margitka Pavlendová, rodená Debnárová sa narodila v roku 1935, žije v malebnej dedinke Bzovík, okr. Krupina, sev. Hont. Je to výnimočná žena, ktorá má výbornú pamäť, vie zaujímavo a múdro rozprávať o ťažkých časoch počas vojny, po vojne, o svojom živote, no hlavne o kroji, o zásadách pri jeho obliekaní. Keď mala 17 rokov, zomrela jej mamička, ktorá ju dovtedy naučila vyšívať, šiť kroj a všetko, čo s tým súviselo.
Zaujímavý príbeh Margity Pavlendovej,
reportáž http://www.tvnoviny.sk/domace/
1918379_krasny-pribeh-
priatelstva-ktory-sa-zrodil-na-pozadi-2-svetovej-vojny#
Podobné a možno aj jej krojové súčiastky môžete nájsť na https://www.slovakiana.sk/vyhladavanie?searchString=Bzov%C3%ADk&type=All
Centrum pre tradičnú ľudovú kultúru, digitalizačný tím CTĽK: Michal Veselský, Stanislava Tichá, Miroslav Hanák 26.10.218 dokumentovali ľudový odev Margity Pavlendovej zo Bzovíka https://www.fondtlk.sk/sk/vysledky/?field=G&limv_LOKALIZACIA=hont&zf=SHORT&qt=facet&src=sluk_us_cat-2&limv_OBEC=bzov%C3%ADk
Postupne budem uverejňovať prekreslené vzory výšiviek.
Čepce
Dozvedela som sa od nej, aké pravidlá platili pri uväzovaní krojových stúh cez čepiec počas svadby, aj po nej.
Pred začepčením, ženy, ktoré ešte nemali deti, nie nevesta, mali cez čepiec uviazané červené stuhy, bez vzorov. Po začepčení mladej neveste previazali navrch červenú stuhu bez vzorov na ďalšie dve so vzormi a ženy bez detí si stuhy vymenili za červené so vzorom. Ženy, ktoré mali deti si cez čepiec uväzovali vzorované krojové stuhy inej farby, nie červené.
Do veľkého smútku ženy nosili biele čepce, aj predničky boli vyšívané nabielo.
Sukne a kinteše.
Preskenovaný vzor.
Stánky
Predná strana stánky je hladká, rovná, bez výšivky ( nefotila som ju). Zadnú časť, ktorú vidno spod rukávcov (oplecka) zdobí krížiková výšivka. Všetky zábery sú len na zadnú časť stánky.