Veľká vďaka patrí Podpolianskemu osvetovému stredisku vo Zvolene, pánovi riaditeľovi PhDr. Jaroslavovi Černákovi, Mgr. Viktórii Greškovej, kurátorke výstavy z Podpolianskeho osvetového strediska vo Zvolene za to, že sa ma ujali a pomohli mi pri inštalovaní výstavy. Ďakujem mestu Krupina, historikovi PhDr. Miroslavovi Lukáčovi za poskytnutie výstavných priestorov v Múzeu A. Sládkoviča v Krupine. Ďakujem Aničke Kasarovej, rod. Alakšovej za pomoc pri inštalovaní výstavy.
Ďakujem Barborke Gregáňovej a FS Hont za krásny spev a prezentáciu v prekrásnych krekáčskych krojoch, ďakujem aj za ich čas, ktorý tomu venovali. Ďakujem etnografke, rozhlasovej redaktorke Marienke Trstenskej-Trubínyovej za obohatenie vernisáže svojim príhovorom, informáciami o živote vzácnej Drahotíne Križko-Kardossovej Jej príhovor: Vážené dámy, vážení páni,
už o pár dní si pripomenieme 80. rokov od úmrtia veľkej zberateľky a propagátorky slovenskej ľudovej kultúry Drahotíny Križko- Kardossovej. Podobne ako u Izabely Textorisovej, prvej slovenskej botaničky, boli dôležitou súčasťou jej života viaceré osobnosti národného hnutia. Vyniká medzi nimi osobnosť rímskokatolíckeho kňaza Andreja Kmeťa (Senohrad, Krnišov, Prenčov). Drahotína Križko-Kardossová bola jeho významnou spolupracovníčkou v oblasti hmotnej ľudovej kultúry. V jej sieti podporujúcich kontaktov boli aj : roľník, richtár Dolného Badína Michal Kliment a Judita Klimentová, Mária Kmeťová z Trpína, Štefan Popálený zo Senohradu, manžel Alexander Kardoss a ich deti, Júlia Fantová- Kusá (z českého emancipačného hnutia a spolku Vesna) a jej manžel významný secesný architekt, pre ktorého bola ľudová kultúra inšpiračným zdrojom, Josef Fanta. Drahotína Križko-Kardossová žila v nepriaznivej dobe pre slovenských národovcov, kedy sa prejavy panslávizmu alebo podozrenia z neho trestali pri zamestnancoch verejnej správy ich presunmi, vyhadzovom. Po vykonštruovanom obvineni, odsúdení strávila vojnové roky vo väzení najprv vo Viedni, potom vo Váci a neskôr v domácom väzení v Kremnici. V roku 1926 vydala Vzorník krížikavého vyšívania v Honte. Jej recenzentom bol významný moravský etnograg Antonín Václavík, ktorý jej vytýkal niekoľko nedostatkov. Podobne zhodnotil aj jej ďalší vydaný Slovenské ľudové vzory zo štyroch krajov Slovenska. Napriek negatívnym a tragickým udalostiam v jej profesionálnom a súkromnom života priniesla táto osobnosť slovenského národného hnutia viacero pozitív do spoločenského života roľníckeho obyvateľstva Hontu. Drahotína Križko-Kardošová ukázala životaschopnosť výtvarného ľudového umenia Hontu. Vďaka zákazkám aspoň z časti finančne pomohla vyšívačkám z hontianskych obcí. Tieto ženy neskôr ovplyvnili aj samotnú hmotnú ľudovú kultúru Hontu, keď začali vyšívať ich obľúbené vzory, ktoré vymyslela Drahotína Križko-Kardossová.
Výstavu sme venovali 80. výročiu úmrtia Drahotíny Križko-Kardossovej
Panely vytvorili v Podpolianskom osvetovom stredisku vo Zvolene, podklady zozbierala Viktória Grešková, kurátorka výstavy.
V prípade, že si chcete prečítať text, je potrebné stiahnuť obrázok a + zväčšiť.
Drahotína Križko-Kardossová v krekáčskom kroji z Dol. Badína, fotil asi Andrej Kmeť cca v roku 1900, fotografiu mi poslal Tomáš Mrázek.
Bola som veľmi šťastná, že sa mi vďaka pani Kataríne Králikovej z Bratislavy podarilo získať kontakt na Drahotíninu Križko-Kardossovej pravnučku Michaelu Kleinovu a s manželom sa aj napriek tomu, že bývajú na Morave, podarilo prísť. Foto: Angela Vidholdová
Túto prekrásnu náprsenku cca v roku 1900 vyšila vzácna Drahotína Križko-Kardossová, použila vzory, ktoré sa nachádzajú aj v jej vzorníku, na fotenie požičala jej pravnučka Michaela Kleinová
Prekrásny vzor som prekreslila na formát A3, do štvorčekov 0,3×0,3 mm. Nakoľko sa mi viac nevmestilo prekresliť, po stranách treba vyšiť vzor “husté krížiky” a “ďatelinky”. Predpokladám, že v súčasnosti málokto dokáže vyšívať krížiky cez dve nitky tak, ako vyšila túto náprsenku Drahotína Križko-Kardossová a ženy vtom období, asi bude stačiť vyšiť tak, ako je to na prekreslenom vzore. Boli použité vzory zo Vzorníka krížikového vyšívania v Honte na Slovensku: v strede hviezdy 11.list, iná retiazka 2.list, veľké klincové kvety 6.list, ďatelinky 13.list, asi ruže?
Pozrite si malú časť z mojej zbierky krojov, prekreslených vzorov. Všetko si môžete nájsť aj v jednotlivých príspevkoch v tomto blogu, ako aj informácie o mne pod nadpisom Kto som? www.atelier-reklama.sk/blog/about/
Štyri oblečené figuríny patria:
Aničke Jambrichovej z Dol. Badína (2x) cca z roku 1900, Angelke Kováčovej cca z roku 1930 a Marienke Kmeťovej z roku 1976 z Dol. Jalšovíka
S Viktorkou Greškovou, výnimočnou kurátorkou výstavy. Vľavo hore sú dva kabátiky, ktoré majú niektoré zhodné vzory v rozdielnom farebnom prevedení. Vľavo som kúpila, asi bol svadobný a vedľa neho som zdedila po mame. Foto: Angela Vidholdová
Čepiec sa farebne nehodí, no lepšiu verziu som nemala Foto: Viktória Grešková
Vzorník je zavesený vpravo od veľkého panela
Ukážka zo vzorníka Na výstave sú zavesené na stene zviazané všetky listy zo vzácneho Vzorníka krížikového vyšívania v Honte na Slovensku od Drahotíny Križko-Kardossovej, v prvej miestnosti. Na internete sa dá neúplný vzorník vyhľadať, no ja som mala šťastie a podarilo sa mi získať komplet všetky strany.
Foto: Viktória Grešková
V presklenenom stolíku-vitrínke je okrem iného, aj táto vzácna fotografia, na ktorej je mama s bratom a rodičmi v čase 2. svet. vojny, asi v roku 1940, boli Krekáči.
Krekáčske kabtiky-lipitinky, ktoré som okrem dvoch zdedila. Dole sú zástery, sukne-kinteše…vľavo zdedené šatky Foto: Viktória Grešková
Vľavo figurínu obliekla Angelka Kováčová, rod. Fekiačová, kroj vyšila jej mama Mária Fekiačová, rod. Gondová, pochádzala z Kozieho Vrbovka, vydala sa na Dol. Jalšovík, flitrový pás bol prišitý neskôr, prekryl poškodenú výšivku. Najnovšia verzia krekáčskeho kroja z roku 1976 je na figuríne vpravo, obliekla ju Marienka Kmeťová, rod. Kováčová z Dol. Jalšovíka, vyšila ho ona aj s mamou Angelou Kováčovou rod. Fiľovkinovou. Ďakujem moje milované susedky z detstva. Vzadu sú šatky, ktoré som zdedila po mame a starej mame. Foto: Anna Čepáková
Ozdobný uterák vzadu na stene som zdedila, pravdepodobne ho vyšívala moja mama
Figuríny žena a chlap obliekla Anička Jambrichová, rod. Oremová z Dol. Badína. Keď som pred nejakým časom videla Aničkinu výstavu v škole na Dolnom Badíne moje srdce zaplesalo pri pohľade na tú nádheru a okrem iného mala vystavenú figurínu takto oblečenú, na hlave mala dlhú šatku uviazanú vzadu zvláštnym spôsobom “na motýľa”. Ďakujem Anička za túto vzácnu verziu krekáčskeho kroja. Kroj pochádza z roku cca 1900. Vpravo je figurína v novšej verzii kroja zo Senohradu. Na panely v spodnej časti sú dve súkenné vesty. Vpravo stará, poškodená od molí, asi z roku 1900, vľavo nanovo ušila Monika Zapletalová z Príbeliec, ja som dokončila, vyrobila som brnbolce, ozdobné zapínanie. Po takejto veste som pátrala asi 5 rokov a pani Monika Zapletalová mi splnila sen.
Dlhá šatka, súkenný lajblík zozadu. Zdroj: uluv.sk/kroj/sviatocny-odev-bzovik-2/
Spôsob uväzovania dlhej šatky. Zdroj: uluv.sk/kroj/dlha-satka-bzovik/
O Horniakoch a Krekáčoch si môžete prečítať v samostatnom príspevku v mojom blogu.
Moja mama Krekáčka sa v roku 1949 vydala do horniackej rodiny.
Mládenci zo Bzovíka v krekáčskom kroji z roku 1946 Zdroj: fondtlk.sk
Otcove sestry Očenášové v horniackom kroji Agneska (neskôr Konôpková, nar. 23.5.1919-15.7.2014) a Anička(neskôr Ančinová, nar. 18.11.1921-6.6.1998) so susedom Filčíkom na Očenášovom majeri, fotka vznikla asi z roku 1934 Zdroj: archív rodiny Sliackej z Hor. Badína
Angelka Fekiačová, z Dol. Jalšovíka narodená v roku1943 v polokroji Zdroj: archív rodiny Angely Kováčovej, rod. Fekiačovej z Dol. Jalšovíka
Čepce sú vystavené len tie, z ktorých sa mi dal prekresliť vzor, vyšité sú buď krivou, pravou ihlou, krížikmi. Vzácne vyšité hrachovinkou tam nie sú. Na drevených hlavách sú čepce pre ženu, ktorá nemá deti-jednofarebná červená stuha, vpravo pre ženu, ktorá mala dve a viac detí.Na spodu je nátačka, na zapletaný vrkoč si ju priväzovali mladé dievky, dievčatá, kitka/kita pod čepiec, vpravo tráčky. O tráčkach a nátačke si prečítajte tu: fondtlk.sk/sk/detail-sluk_us_cat.2-0009045-Dievocky-odev-zo-Bzovika-00105/
Čepiec na buste vľavo hore, pochádza zo Senohradu
V zbierke mám aj niekoľko podobných čepcov z ktorých neviem prekresliť vzor, tak ich ani nevystavujem. Tento čepiec patril mame. Čepiec som kúpila, pochádza z Litavy, meno pôvodného vlastníka nepoznám.
Čepiec z Horných Mladoníc, severových. Hont, okr. Krupina som kúpila len nedávno, v čase, keď výstava už bola nainštalovaná. Má veľmi pekný vzor a tak som sa rozhodla ho sem uverejniť dodatočne.
Celý vzor sa mi vmestil na formát A3
Ak by ste si chceli krekáčský čepiec ušiť, tak podľa tohto nákresu. Na dolnom okraji pridajte látku na zahnutie, do “tunela” potom stiahnite stuhu a vpredu na šírku predničky, od ucha k uchu prišite farebné plátenko.
Šatka, ktorú vyšila moja mama je vystavená v sklenenej vytríne.Aj túto šatku môžete vidieť v sklenenej vitríne na výstave.
Šatku z Horných Mladoníc, severových. Hont, okr. Krupina som kúpila nedávno, nie je na výstave, no má pekný vzor a tak som sa rozhodla obohatiť tento príspevok.
Mnohé šatky v mojej zbierke nájdete v tomto blogu v jednotlivých príspevkoch v kategórii šatky.
Veľká košeľa patrí môjmu synovi, vyšila som ju podľa vzoru košele Jána Alakšu (nar. sa asi v r. 1900) z Dol. Jalšovíka., ušila ju Monika Zapletalová z Príbeliec. Vpravo na panely je košeľa z okolia Bzovíka, pod ňou dve výšivky na košele pre mladého zaťa (asi pre mojich dvoch vnukov), vyšila Terezka Luciaková zo Bzovíka, košeľa vo “veselých” farbách pochádza zo Senohradu a je vyšitá hrachovinkou.
Otcova košeľu vyšila moja mama, nenachádza sa na výstave, zdedil ju môj brat Jožko Očenáš, no rozhodla som sa obohatiť aj tento príspevok o jej pekný vzor.
Otcova košeľa je v tomto blogu ako samostatný príspevok. Hore je rozdelený vzor z goliera, pod ním je manžeta a pod ním náprsenka.
Náprsenky z Dol. Mladoníc, vľavo vyšitá modrým, pôvod neznámy.
Prehľad, evidencia plat za výšivky. Písmo asi patrí Drahotíne Križko-Kardossovej, môžete vidieť pri vstupe vpravo pod sklom.
Tieto vzácne dokument nie sú vystavené, patria Márii Jambrichovej, rod. Oremovej, vzdialenej príbuznej richtára Michala Klimenta z Dol. Badína, ktorý spolupracoval s Drahotínou Križko-Kardossovou pri objednávkach a vyplácaní odmien za výšivky. Všetky sú uverejnené v príspevku o Drahotíne Križko-Kardossovej v tomto blogu.
Na podstavci pri okne sú náprsenky, ktoré sú vyšité podľa vzoru Drahotíny Križko-Kardossovej. Červeno čiernym som vyšívala ja, modrým Helena Šamuľáková z východného Slovenska, u ktorej som si ju objednala. Vpravo pri vstupe sú v obaloch za 8 rokov zozbierané informácie o Krekáčoch, Horniakoch…Staré fotografie ľudí v horniackom, krekáčskom kroj a polokroji. Je tam vzácny dokument o Andrejovi Kmeťovi: O výšivkách a čipkách v Honte, sú tam aj zaujímavé príspevky od Toničky Stehlíkovej, rod. Slúkovej zo Senohradu… Sú tam vzácne príspevky od Margitky Pavlendovej, rod. Debnárovej zo Bzovíka, Agnesky Fabianovej z Dol. Badína, od žien z Dolného Jalšovíka: Margitky Sedmákovej, rod. Malatincovej, Marienky Kmeťovej, rod. Kováčovej, Angelky Kováčovej, rod. Fekiačovej, od Ninky a Martina Fekiačových, Aničky Alakšovej, rod. Jaďuďovej, Aničky Alakšovej, rod. Hnilicovej, Zuzanky Kováčovej z Bratislavy.
Ukážka krásnych vzorov z obalov (zapnuté štipcami, počas návštevy si ich môžete prezrieť)
V prvom obale je okrem iného aj tento pekný vzor z mužskej košele, ktorú vyšila Margitka Pavlendová, r. Debnárová zo Bzovíka
V druhom obale je príspevok o Agneske Fabianovej, r. Sliackej z Dol. Badína a vzor, ktorý som prekreslila z kecele, ktorú vyšila.
V treťom obale je príspevok o Margitke Sedmákovej, rod. Malatincovej a tento vzor z kinteša/kecele, ktorý vyšila asi Margitkina mama Angela Malatincová, rod. Fekiačová z Dol. Jalšovíka
Stánka od Margitky Sedmákovej, rod. Malatincovej
V štvrtom obale je príspevok o Marienke Kmeťovej, rod. Kováčovej z Dol. Jalšovíka a okrem iného aj tento vzor z mužskej košele
V piatom obale je príspevok o Angelke Kováčovej, rod. Fekiačovej a okrem iného aj tento vzor z kinteša/kecele
V šiestom obale je príspevok o Ninke a Martinovi Fekiačovi z Dol. Jalšovíka a okrem iného aj tento krásny vzor zo stánky.
V siedmom obale je okrem iného aj tento vzor zo zástery, ktorú vyšila Anička Alakšová, rod. Jaďuďová z Dol. Jalšovíka
V ôsmom obale je príspevok o Aničke Alakšovej, rod. Hnilicovej, aj na stene je vzor z mužskej košele, ktorú nosil Ján Alakša z Dol. Jalšovíka
V deviatom obale je príspevok o zbierke Zuzanky Kováčovej z Bratislavy a sú tam napríklad takéto fotografie a prekreslené vzory:
Oplecko zo Senohradu
Čepiec zo Senohradu
Na panely vpravo sú mužské zástery a jedna stará chlapčenská čierna vestička, pochádza z Dol. Mladoníc, darovala mi ju do zbierky Anička Bartíková, ktorej manželov starký bol pravdepodobne bratranec môjmu starkému a asi aj on, keď bol malý chlapec takú vestičku nosil, ak mi ju mal kto kúpiť, nakoľko jeho otec padol v 1. svet. vojne, čoskoro na to zomrela mama a tak zostal ako 8 ročný sirota.
Mladá nevesta na sobáši mala oplecko bez výšiviek na pleci, rozmarín bol ozdobený tromi rôznofarebnými mašličkami (podľa Anny Alakšovej nar. 1937, neviem, či vo všetkých krekáčskych dedinách sa tak ozdoboval rozmarín). Veniec a garole vyrobila Tonička Stehlíková zo Senohradu. Výšivky vzadu vyšila na budúci kinteš Terezka Luciaková zo Bzovíka.
Horniacky kroj z Čekoviec. Horniacke oplecko sa zapína natesno pri krku tak, ako krekáčske, rukávy sú vyšité cez zbery podobne, ako v okolí Dobrej Nivy. Na lane sú rôzne zástery s prekreslenými vzormi. Vpravo dole stará stánka zo Bzovíka asi z roku 1900…hore staré poškodené oplecko vyšité harasom zo Bzovíka asi z roku 1900, má však pekný vzor, ktorý je aj vystavený.
Moji predkovia z otcovej strany Očenášovci boli Horniaci, ktorí sa presťahovali z Kalinky na Podpoľaní do severovýchodného Hontu na Očenášov majer v roku 1913, dve nevesty boli Krekáčky. Moja starká Margita Očenášová, rod. Stehlíková sediaca v strede, štvrá zľava, sa v roku 1910 presťahovala z Detvy-Piešť na laz do Čekoviec a neskôr sa volal podľa nich Stehlíkov. Starká mohla nosiť aj podobný kroj, ako je na figuríne, ktorý som kúpila.
V stolíku so sklom je aj môj rodokmeň ( chyba v zápise: Juraj Bartík a Dorota Guttenová sa vymení, roky sú v poriadku
Najstaršie poškodené oplecko v mojej zbierke, vyšité vlnenou priadzou “harasom” má takýto pekný vzor (vľavo hore)
Vzor z najstaršej stánky (asi z roku 1900) v mojej zbierke pochádza zo Bzovíka (na panely je vľavo dole). Táto stánka a oplecko, ktorého vzor je vyššie pochádzalo z toho istého obdobia zo Bzovíka.
4 podobné stánky v mojej zbierke, podobné tej, ktorá je na výstave vľavo hore. Majú veľmi pekný vzor, preto ich uverejním všetky. Prvé tri sú z Jalšovíka, štvrtá z Litavy.
Stánka z JalšovíkaStánka z JalšovíkaStánka z JalšovíkaStánka z Litavy
Tento vzor patrí k vystavenému oplecku z Litavy, pôvodný vlastník je neznámy.
Veľmi veľa hodín som prekresľovala tento prekrásny vzor zo senohradskej fiertuchy vyšitý krivou ihlou. Žena, ktorá ho navrhla, nakreslila, vyšila bola výnimočná.
Vzor zo senohradskej zamatovej sukne
Senohradská stánka, výšivka je na figuríne vzadu.
Stánku na figuríne vyšila krivou ihlou Mária Maľová zo Zvolenskej Slatiny. V súčasnosti pôvodnú stánku zo Senohradu vlastní Zuzanka Kováčová z Bratislavy, ktorá mi ju požičala na prekreslenie vzoru a ja jej za to ďakujem. Výšivku si musíte pozrieť vzadu.
Vzor zo stánky zo Senohradu
Vzor oplecka z figuríny, ktoré pochádza z Kozieho Vrbovka, je vyšité krivou ihlou.
Foto: Angela Vidholdová
Moji príbuzní Foto: Viktória Grešková
S mojou sestrou Marienkou Repiskou, dcérou Julinkou a sesternicou Aničkou Chrančokovou Foto: Viktória Grešková
S mojou dcérou Julinkou Bohmayr Foto: Anička Murínová
S mojou dcérou Julinkou a bratom Jožkom
S Barborkou Gregáňovou, významnou zberateľkou krojov a folkloristkou
Staník Talapka z Martina, výnimočný zberateľ a propagátor tradičného odevu Slovenska.
S mojou dlhoročnou priateľkou Helenkou Celecovou z Dudiniec Foto: Igor Svítok
Prvé dve strany z pamätnej knihy…Vraj o výstavu je záujem, tak tých strán s podpismi bude viac.
Poďakovanie
Vážení návštevníci! Ďakujeme, že ste sa prišli pozrieť na výstavu Krása krekáčskej výšivky. Celú zbierku krojov, z nich prekreslených vyšívaných vzorov nájdete na www.atelier-reklama.sk/blog, odkiaľ si ich môžete zadarmo stiahnuť, prekresliť, vyšívať a tak šíriť krásu krekáčskeho kroja. S úctou Anna Čepáková, vystavovateľka a Viktória Grešková, kurátorka výstavy/Podpolianske osvetové stredisko
