Svadobná tarkavá šata z Jalšovíka, severovýchodný HontVýstava krojov, Jalšovík, okr. Krupina, rok 2018UĽUV: Sviatočný odev mladej ženy, Bzovík, začiatok 20. storočia. Žena má oblečený rubáš, ďalej ritník, rukávce, súkenný živôtik, plátennú sukňu, kinteš a modrotlačovú zásteru, tarkavú šatu. Ritník je odevná súčiastka, ktorá rozširovala boky. Mal podobu rubáša, skladal sa z vrchnej stánky a spodnej, sukňovitej časti, ktorá bola kratšia ako v prípade rubáša. Siahala len do výšky bokov a bola viac nariasená. Sukňu, kinteš zdobia pásy čipkových vložiek, ktoré sú všité medzi jednotlivé poly, z ktorých je sukňa zošitá. Vo všedné dni nosili ženy taktiež plátenú sukňu, nazývali ju však zástera. Spod živôtika a na plátennej sukni vidno visiace konce dlhej šatky, dlhého ručníka, ktorú má žena uviazanú na čepci.Mladomanželia Angela a Pavol Kováč. Fotka vznikla v roku 1938. Mladá nevesta má oblečený slávnostný krekáčsky kroj: modrotlačovú šatu (zásteru), kinteš (sukňu), stánku, oplecko, partu( veniec), stuhu (šerpu) na nej má pripnutý rozmarín, ktorý symbolizoval lásku, vernosť a šťastie.
Tarkavé šaty z Dolného Badína, severových. Hont, patria Janke Salátovej, Mikulášiovej
Tarkavá šata z Dolného Badína, patrí Janke Salátovej-MikulášovejBadínske ženy v nádherných tarkavých šatáchŽeny a dievky z Badína
Tarkavá šata zo Bzovíka, je obojstranná, patrí Margitke Pavlendovej
Druhá strana tarkavej šatyDetail
Moje tarkavé/jarabé šaty
Tarkavej šate na Senohrade hovoria jarabá šata, predávajúci ma informoval, že pochádza z tejto dediny. Zo Senohradu pochádzala moja stará aj prastará mama, mama sa tam narodila v roku 1930, keď mala asi 7 rokov, tak sa presťahovali do Dolných Mladoníc. Túto jarabú šatu som si kúpila kvôli tomu, dala som vyrobiť novú modrotlačovú látku, vyšila nový spojovací vzor. Vyšila som na novú jarabú šatu pre mladú ženu/dievku a modrobielym pre ženu v strednom vekuZ lícnej strany som prišila pomocnú panamu, po vyšití som nitky povyťahovala.Druhá strana jarabej šaty.Splnil sa mi sen. Vďaka úžasnej, kreatívnej, ústretovej pani Gabriely Bartoškovej zo Strážnice na Morave mi vyrobili novú, pravú modrotlačovú látku na jarabú šatu. Spojovací švík som vyšila podľa starého 100 ročného vzoru. Jarabé/tarkavé šaty si ženy obliekali v lete ku sukni s všitými paličkovanými čipkami “rackami” alebo k modrotlačovej, farbiarskej…Staré výšivky (100-150 ročné) zdedené po prastarej a starej mame som prišila na novú látku. Aj túto jarabú šatu som kúpila. Dozvedela som sa, že kedysi ženy z Hrušova skupovali krekáčske jarabé šaty a prispôsobovali si ich ku svojmu kroju, vyšívali, prišívali krojové stuhy, ktoré som odpárala, pretože túto zásteru potrebujem vrátiť späť ku tzv.”krekáčskemu” kroju.
Vraj jarabé šaty sa šili aj z takýchto 190x190cm veľkých šatiek, ktoré sa prestrihli a vznikla tak látka na dve krásne obojstranné šaty. Kúpila som ju pôvodne kvôli tomu, no, nedokážem do nej zastrihnúť, je krásna ako šatka a tak nech v mojej zbierke aj zostane.
Jedna stranaDruhá strana
Podobná zástera/ jarabá/tarkavá šata na www.slovakiana.sk
