Kto som?

Som Anna Čepáková, predtým Sliacka, rodená Očenášová, narodená v roku 1956 v Krupine.

Pochádzam zo stredného Slovenska, z oblasti severovýchodného Hontu. Prvé tri roky som prežila na Bzovíku, na Očenášovom laze. Náš dom, usadlosť sa nachádza na prekrásnom mieste, na veľkej lúke s potokom Jalšovík, obklopenej dubovou a hrabovou horou medzi Bzovíkom a Horným Badínom. Keď som mala 3 roky, tak sme sa presťahovali na Dolný Jalšovík.  Je to malebná dedinka v okrese Krupina, kde žijú úžasní pracovití ľudia, ktorých si nesmierne vážim. Do základnej školy som chodila na Bzovík, na gymnázium do Krupiny. Vysokoškolské štúdium som ukončila na Pedagogickej fakulte Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici v roku 1979. Učila som dva roky malých žiačikov v 1.-2. ročníku v Sebechleboch, potom v Krupine, od roku 1988 v Bratislave, kde som bola zástupkyňa riaditeľa školy až do odchodu na dôchodok. 

Mám  dve dospelé deti, tri vnúčatá. Bývam s manželom (kanadským Slovákom) v Marianke, na dedine, kilometer od  Bratislavy. 

Môj blog je o kroji, o zbierke prekreslených krojových vzorov, ktoré si môžete zadarmo  stiahnuť, vytlačiť, prekopírovať, prekresliť, použiť na nekomerčné účely, alebo objednať  vytlačenie podľa čísla záznamu na 

http://www.atelier-reklama.sk/

(im vďačím za vytvorenie tohto blogu).

Dlho som v knižniciach, na internete hľadala  vzory s krojovými výšivkami. Mnohé sú veľmi pekne graficky upravené, no my, čo radi vyšívame, potrebujeme jednoducho prekreslené, farebné vzory, obohatené o fotografie skutočných krojových súčiastok.

Chcem sa s vami podeliť o moju,  stále sa zväčšujúcu zbierku prekreslených vzorov  výšiviek, ktoré budem postupne pridávať do blogu. Pri prekresľovaní drobných krížikov mi pomáha lupa, vďaka nej môžem aj maličké krížiky prekresliť priamo z krojových súčiastok. Niektoré vzory nafotím, stiahnem do počítača, zväčším a následne  prekreslím. Krížikové vzory na štvorčekový a plnú výšivku na pauzovací, priesvitný papier.

Nechcem, aby tieto pre mňa vzácne vzory,  zostali ukryté  v zásuvke. Vzory ľudovej  výšivky  patria  všetkým ľuďom, tak ako rozprávky,  ľudové piesne,…

Snívam o tom, že raz vytvorím s vašou pomocou veľkú zbierku prekreslených vzorov  podľa ktorej sa bude všetkým, ktorí majú vzťah ku  krojom,  dobre a s radosťou vyšívať.  

Ak máte svoje prekreslené vzory výšiviek alebo fotografie, z ktorých sa mi bude dať prekresliť krížikový  vzor, tak  ich pošlite na an**********@gm***.com. Vzory plnej výšivky alebo vzory na vyšívanie krivou ihlou by mali  byť v skutočnej veľkosti v pomere 1:1, aby sa po vytlačení mohli priložiť na látku a prekresliť. Nie je podmienkou. Ak chcete, napíšte  svoje meno, meno toho, kto kroj vytvoril, názov krojovej súčiastky aj v nárečí, oblasť z ktorej pochádza, dedinu, okres, obdobie, kedy bola asi  sukňa, oplecko, čepiec, zástera… vytvorená a ja ich s vašimi údajmi umiestnim na tento blog. Tak si budeme spoločne vytvárať archív vzoriek na vyšívanie, zanecháme po sebe  poklad pre budúce pokolenie…

––––––

„Kroj považujem za výsostne umelecké dielo, v tradičnej kultúre rovnako dôležité ako ľudová architektúra, pieseň, rozprávka. Kroje tvorili a zdokonaľovali celé generácie ľudových umelcov, až nadobudli svoju vrcholnú formu, s akou som sa stretol po prvej svetovej vojne. Taký kroj je od hlavy po päty, od celku až do poslednej nitky, celou výstavou ušľachtilej krásy, vybrúseného jemného zmyslu pre tvar, farbu, materiál, a priam ideálnou harmóniou všetkých svojich zložiek. Človek v kroji nebol anonymný. Svojím odevom hlásal príslušnosť k určitej dedine, ku konkrétnemu ľudskému a duchovnému spoločenstvu. Zároveň sa cítil byť viazaný jeho zvyklosťami, morálkou a mal povinnosť zachovávať dobré meno svojho spoločenstva. Kroj duchovne spájal ľudí. Každý mal právo nosiť krásny kroj, ktorý ho povznášal, dával dôstojnosť, noblesu.“
Zdroj Karol Plicka.
 
Možno vás bude zaujímať kto som, z akej rodiny pochádzam.

Nasledujúce informácie budú pravdepodobne zaujímať len moju najbližšiu rodinu, chcem, aby zostali uchované pre ďalšie a ďalšie pokolenie.

vysivky

Moja mama Anna Očenášová, rodená Bartíková (rok 1950, ako 20 ročná).

–––––––––––-

Moja prastarká Katarína Guttenová, rodená Bartíková (1884-1962) sa narodila pri Oremovom laze smer Riečky. Vydala sa za Jána Guttena (1881-1952), narodil sa medzi Senohradom a Oremovým lazom pri Vidovom vrchu, dom mali aj na Senohrade. Mali syna Janka, ktorý ako trojročný umrel a moju starkú Dorotu (14.2.1910-7.2.1981). Tá sa vydala asi v roku 1929 za Juraja Bartíka (17.2.1906-14.1.1994) z Dolných Mladoníc, moja mama Anna Bartíková (29.5.1930-23.11.2013) sa vydala na Bzovík za Štefana Očenáša (16.7.1929-13.8.1984) . Všetci žili v oblasti severného Hontu, v okrese Krupina. Mama bola z krekáčskej a otec z horniackej rodiny.

––––––––––––

Podpoľanie je prekrásna oblasť, odtiaľ pochádza rodina môjho otca. V Detve-Piešť sa narodila moja prastarká Mária Stehlíková, rodená Kulichová,  ktorá sa vydala za Jána Stehlíka, mali 4 deti, aj moju starkú Margitu (8.8.1898-16.6.1974)otcovu mamu. Keď mala Margitka asi 12 rokov, v roku 1910, tak jej rodičia kúpili v Čekovciach majer, teraz sa podľa nich volá Stehlíkov majer.  Čoskoro začala 1. svetová vojna, môj prastarký Ján Stehlík musel narukovať, padol, nevieme kedy ani kde je pochovaný. Prastarkého Jána Stehlíka mama, moja praprastarká sa volala Mária Stehlíková, rodená Fekiačová.

––––––––

Ďalšia vetva Očenášovcov pochádza z Podpoľania z Kalinky. Môj prastarký Matúš Očenáš sa narodil 1874 na Kalinke, zomrel na Jalšovíku v roku 1949 a prastarká Mária Očenášová, rodená Konôpková (19.3.1875 sa narodila v Stožku, zomrela na Jalšovíku 18.11.1942). Keď kúpili v roku 1913 v Honte, neďaleko dediny Jalšovík, okres Krupina majer, tak sa s 5 synmi s 3 dcérami tiež presťahovali. Mali syna Jána Očenáša (18.6.1893-28.2.1937), môjho starkého, ktorý si zobral za manželku Margitu Stehlíkovú z Čekoviec, ktorá pôvodne pochádzala z Podpoľania z Detvy-Piešť. Mali spolu 5 detí, prvé dve im zomreli po narodení, zostala Agneska Konôpková, rodená Očenášová, Anna Ančinová, rodená Očenášová a môj otec Štefan Očenáš (16.7.1929-13.8.1984), ktorý si zobral za manželku Annu Bartíkovú z Dolných Mladoníc (29.5.1930-23.11.2013), mali spolu 3 deti, moju sestričku Marienku Repiskú, rodenú Očenášovú (19.2.1951) žije v Krupine, mňa Annu Čepákovú, rod. Očenášovú (20.2.1956), žijem v Marianke a môjho bračeka Jožka Očenáša (13.2.1960), ktorý žije na Jalšovíku. 

Viac o mne v rozhlasovej relácii v rozhovore s Máriou Trubínyovou na Rádii Lumen: Fujarôčka moja https://www.lumen.sk/archiv-play/117283


Môj príhovor zo stretnutia rodiny Očenášovej v roku 2013, aj 2023.
Milá, drahá rodina, potomkovia Márie a Matúša Očenáša!
Vďaka nim sa narodil: Ján, Mária, Jozef, Matúš, Anna, Juraj, Ondrej, Júlia a vďaka nim sa narodili ďalší a ďalší, až nás bolo od roku 1893 spolu  429, z toho zomrelo 52, v súčasnosti žije 377 potomkov.
Keď naši praprastarí, prastarí a starí rodičia pred  110 rokmi, v roku 1913 prišli na majer, bolo to v čase  monarchie.  Netušili,  ako sa ich život a život ich potomkov  bude vyvíjať. Prastarý otec Matúš mal 39 rokov,  jeho žena Mária 38, najstarší syn Ján 20, Mária 17, Jozef 14, Matúš 11, Anna 10, Juraj 8, Ondrej 7, Júlia 2.  Ľudia v dedine  hovorili, že na laz prišiel voľáky  Očenáš z Horniakov, z Kalinky od Detvy  a doviezol si za voz detí. Keď sa prastarého otca bohatí gazdovia na Jalšovíku  pýtali, čo bude s toľkými deťmi robiť, so smiechom a aj napoly vážne im odpovedal:“ Jedného dám za gondáša tebe, druhého tebe… „ Na vysvetlenie gondáš je pastier svíň. No nikto z jeho detí za gondáša nešiel, naopak, každý rok sa majetok zväčšoval a zväčšoval.  Pre každého syna spoločne postavili dom, dcéram dali bohatú výbavu.  Boli veľmi pracovití, ale aj šporovliví.  Keď niekto išiel nabrať mlieko, musel odhrnúť smotanu a tak sa  napiť, pretože smotana sa predávala  alebo sa z nej vyrábalo maslo, ktoré sa tiež odnieslo na trh. Mali zaužívaný zaujímavý zvyk, preventívne každé ráno pili  „ NA ZDRAVIE“  chlapi dostali po dva  a ženy po jednom kališteku páleného,   chlapi sedeli za stolom a ženy na laviciach popri  stene.

  Rok po príchode na majer  28. júla 1914  vypukla prvá svetová vojna, ktorá trvala do 11. novembra 1918 ( 4 roky ).
Hrozné obdobie skončilo a o 11 rokov, v roku 1929  začala Svetová hospodárska kríza, ktorá trvala do roku 1933 ( na Slovensku aj dlhšie ).  V roku 1937 vo veku 44 rokov zomrel na zápal pľúc najstarší syn Ján, náš starký. Zostali tri siroty, najmladší syn Štefan, náš otec mal len 7 rokov. Vraj si sám zapriahol kone, keď išiel k doktorovi,  aj si ich  vypriahol, keď sa vrátil v tuhej zime, ľahol do postele a 28. februára zomrel. O dva roky nato  1. septembra 1939 začala druhá svetová vojna, o tri roky nato v novembri 1942 zomrela prastarká Mária vo veku 67 rokov. Druhá svetová vojna skončila 8. mája 1945, po nej bola  prvá menová reforma, v  roku 1948  znárodnenie a prastarý otec, veľký gazda o rok nato v roku 1949 zomrel. Možno zo žiaľu, ktovie. Veď koľko driny, úsilia, odriekania,  potu  ich to všetkých stálo. Nedožil sa druhej menovej reformy v roku 1953 a združstevňovania. To už štafetu  žitia preberali, preberáme  ďalší a ďalší potomkovia.
Aj napriek toľkým strašným udalostiam sa pod  vedením Matúša a Márie  podarilo z mála,  získať  veľké bohatstvo: 120 hektárov polí, lúk, pasienkov, les. No najväčšie bohatstvo sme my, ich potomkovia…Očenášovci ( samozrejme aj Kováčovci, Ďaudíkovci, Jambrichovci…). Ktovie, čo by na toto stretnutie prastarý otec Matúš a prastarká Mária  povedali. Myslím si, že by mali z nás a  aj z tohto stretnutia radosť.

 Česť ich pamiatke!
Očenášovci, rok 1934
Moja starká Margita, otcova mama
Môj otec Štefan Očenáš
(16.7.1929-13.8.1984)
Ďuro Gonda z Piešťa. Kresba K.V. Mašek. Národopisná výstava českoslovanská, Praha, 1895. Takto asi sa mohol obliekať aj môj praprastarký Kulich z Piešťa, ktorý mal dcéru moju prastarkú Máriu Kulichovú, tá sa vydala za Jána Stehlíka, mali spolu aj dcéru, moju starkú Margitu Stehlíkovú, vydala sa za Jána Očenáša, mali deti Agnesku Konôpkovú, Aničku Ančinovú a môjho otca Štefana Očenáša….(viď vyššie).
Zdroj: internet. Na vzácnej fotografii je posledný kečkár Ján Šúlek z Detvy-Piešť. Takto sa kedysi asi obliekal aj môj praprastarký? prastarký? z Detvy-Piešť.
Mama s rodičmi a bratom
Fotka vznikla v roku 1940 (môj strýko a všetci v skutočnosti mali čierne vlasy)
Moja mama v hontianskom, krekáčskom kroji ako 10 ročná, v roku 1940
Moji rodičia v roku 1952
Moja starká Margita Očenášová, rodená Stehlíková (8.8.1898-16.6.1974), v roku 1952 s vnučkami, s mojou sestrenicou Aničkou Konôpkovou, (vydatá Mozoľová) a Gitkou Konôpkovou, (vydatá Tanečková), v lone sedí moja sestrička Marienka Očenášová, (vydatá Repiská). Vtom čase, keď vznikla fotka, moja starká Margita Očenášová bola vdova od svojich 39. rokov, bývala aj s vnučkami, s rodinou dcéry Agnesy Konôpkovej a syna Štefana na Bzovíku-Očenášovom laze, predtým bývala na Očenášovom majeri, ktorý je v katastri Dolný Jalšovík.
Moje staré vzácne fotografie
Rok 1960, mala som 4 roky
Rok 1960, kamaráti z Dolného Jalšovíka, zľava Milanko Fekiač, Milanko Pavlenda, Števko Kováč, Paľko Luciak a vedľa mňa na stolčeku sedí Janko Lesko.
Rok 19 61-1962? deti z Dol. Jalšovíka, vzadu, vľavo sedí: Irenka Selská, Agneska Lesková, Marienka Pavlendová. Vpredu zľava: Anička Parobková, Anička Očenášová (ja), Anička Pavlendová, Janko Selský, Anička Lesková, Anička Selská, Marienka Luciaková.

Mala som asi 5 rokov

Moje vzácne fotky z čias ZDŠ

Bzovík, okr. Krupina
1. ročník ZDŠ, školský rok 1962/1963
Chodili sme do starej školy, ktorá stála neďaleko kostola pri fare. Triedna pani učiteľka: Oľga Gondová vystriedala pani učiteľku Máriu Stierankovú, ktorá išla na materskú. Moji spolužiaci na I. stupni boli deti zo BzovíkaHorného Dolného Jalšovíka (teraz je to Jalšovík). Samozrejme, že sme do aj zo školy chodili peši, čo je 2+2 km za každého počasia. Narodili sme sa 11 rokov po 2. svet. vojne, teraz máme 68-69 rokov, polovicu života sme prežili v socializme.
Stojaci zľava: Vilko Greško, Janko Gazdík, Boženka Maslíková, Ivko Mackov, Katka Ližbetinová, Jožko Dendiš, Anička Očenášová (ja), Anička Herková, Milanko Filčík, Paľko Sedmák, Marienka Monišová, Marienka Luciaková, Ferko Moniš, Števko Očenáš, Marienka Križanová, Anička Selská, Anička Parobková, Števko Ližbetin, Duško Mozoľa, Janko Dado.
Prvý rad zľava: Janko Hutník, Anička Sedmáková, Jožko Tary, Irenka Vilhanová, Paľko Pavlenda, Gitka Ľalíková, Marienka Sedmáková, Paľko Dendiš, Irenka Konôpková, Janko Filčík, Vilmuška? Grešková, Peťko Kohút.
Triedna pani učiteľka Elena Feketeová, ja stojím tretia zľava.
Rok 1964 na konci školského roka zľava Anička Očenášová (ja), Anička Parobková, Anička Selská, z Dol. Jalšovíka
Druháčka Anička Očenášová z Jalšovíka. Mala som čierne kučeravé vlasy hovorili mi „Brčka“. Túto prezývku som neznášala.
Rok 1965, prvé sv. prijímanie na Bzovíku, stojím posledná vpravo.
1965 prvé sv. prijímanie na Bzovíku, mala som 9 rokov.
4. ročník,šk.r.1965/1966, ZDŠ Bzovík, triedna pani učiteľka Feketeová. Moji spolužiaci zo Bzovíka, Dol. a Hor. Jalšovíka. Chlapci vpredu zľava: Peťko Kohút, Duško Mozoľa, Ferko Moniš, Ivko Mackov, Paľko Pavlenda, Jožko Tary, Janko Filčík, Janko Gazdík. Dievčatá druhý rad zľava: Irenka Vilhanová, Irenka Konôpková, Anička Parobková, Anička Herková, Marienka Sedmáková, Anička Sedmáková. Stojaci zľava: Milanko Filčík, Paľko Dendiš, Števko Ližbetin, Števko Očenáš, Katka Ližbetinová, Anička Selská, Maienka Luciaková, Marienka Monišová, Anička Očenášová (ja), Marienka Križanová, Boženka Maslíková a chýba tam Jožko Dindeš?
Rok 1968, na školskom výlete, ja som tretia zľava, ZDŠ Bzovík.
Rok 1968, koncoročný výlet zo ZDŠ Bzovík pri Štrbskom plese, ja som tá hore, mala som 12 rokov.
6. ročník, 6. A trieda, šk.r.1967/1968, ZDŠ Bzovík, triedna pani učiteľka Mária Stieranková.
Moji spolužiaci už boli na II. stupni nielen deti zo Bzovíka, Hor. a Dol. Jalšovíka, ako na I. stupni (1.-5. roč.) aj deti z okolitých dedín z malotriedok: Dolný Badín (Hor. Badín, Selce, Drieňovo, Čabradský Vrbovok, posledné dve som si nie istá, či náhodou nemali svoju malotriedku), Kozí Vrbovok, Dolné Mladonice, Čekovce, Uňatín. Boli sme rozdelení do dvoch tried 6.A a 6.B
Dievčatá vzadu zľava: Anička Jaďuďová, Marienka Križanová, Marienka Sedmáková, Anička Očenášová (ja), Marienka Luciaková, Boženka Maslíková, Irenka Konôpková, Marienka Očenášová, Agneska Kráľová, Marienka Paučová, Marienka Dobrocká, Irenka Korčoková, Martuška Hájková.
Pani učiteľky a učitelia sediaci zľava: Pavlík, Doboš, Kanka, Latinák, Kelemenová, Katrenovská, ?, Stieranka, riad. školy, Stieranková, triedna, Benčová, Simonidesová, Pavlíková.
Chlapci, prvý rad zľava: Stanko Priadka, Dušanko Kmeť, Paľko Ližbetin, Peťko Kohút, Paľko Balko, Vladko Kováč, Milanko Stanko, Ferko Filčík, Jožko Moniš, Jožko Fekiač
 
Rok 1968, Krásna Hôrka, výlet na konci 8. ročníka 8.A, 8.B.
9. ročník, 9. A trieda, šk.r.1970/1971, ZDŠ Bzovík, triedna pani učiteľka Mária Stieranková, na spoločnej fotke chýba, v strede sedí pán riaditeľ Stieranka. Doteraz si spomínam na náš výborný triedny kolektív. Na konci týždňa sme sa  lúčili, objímali a v pondelok ráno sme sa zase objímali šťastní, že sa opäť vidíme…a teraz konštatujem, že niektorých som nevidela aj viac ako 50 rokov.
Chlapci, prvý rad zľava: Milanko Kmeť?, Paľko Sedmák, Stanko Priadka, Jožko Babiak, Milanko Filčík, Paľko Ližbetin, Jožko Tary, Dušanko Kmeť, Jožko Moniš, Paľko Balko.
Dievčatá stredný rad zľava: Boženka Maslíková, Anička Sedmáková, Marienka Sedmáková, Marienka Križanová, Marienka Paučová, Anička Debnárska, Marienka Očenášová, Irenka Gajdošíková.
Sediace zľava: Anička Čižmárová, Martuška Hájková, Gitka Cútová, Agneska Kráľová, pán riaditeľ Stieranka, Anička Očenášová (ja), Marienka Luciaková, Irenka Konôpková, Marienka Dobrocká.
 
Rok 1971 Anička Očenášová (ja), Irenka Konôpková (sesternica), Marienka Očenášová (otcova sesternica), mali sme 15 rokov.
Rok 1970 brigáda na štátnom majetku v Zaježovej pri Pliešovciach bola organizovaná JRD Jalšovík. Som štvrtá zľava.
Rok 1971, bezstarostné leto na kúpalisku/nádrži v Dol. Jalšovíku, mala som 15 rokov, prijali ma na gymnázium a s priateľkou Marienkou Luciakovou, s chlapcami z dediny sme zažívali veľa srandy.
S priateľkami z gymnázia: Helenka Škulcová, Vierka Stankovičová.
Prvé manželstvo mi nevyšlo, vydávala som sa počas vysokej školy, mala som 22 rokov, o rok nato som porodila dcérku.
Moji prví prváčikovia, ZDŠ Sebechleby, okr. Krupina, škol. rok 1979/1980, triedna učiteľka Anna Sliacka, teraz Čepáková (ja). Riadila som sa heslom: „Učiteľ musí mať rád svojich žiakov ako prvý“.
Sediace dievčatá sprava: Marcelka Didiová, Zuzanka Škvarková, Danka Kempová, Anička Babiaková, Danka Uhlerová, Martinka Kempová, Helenka Oláhová, Janka Dunajská, Ivetka Pisáková.
Chlapci sprava: Stanko Kováč, Peťko Krištály, Majko Hrevuš, Jožko Balta, Jarko Chrien, Marianko Hudec, Marek Suchý, Paľko Piatrov, Peťko Rerich, Dušanko Záhorec.
Chýbali: Anička Korčoková, Zdenko Protuš, Janko Protuš, Ondrík Škvarka.

Doplním fotografie zo základnej školy v Krupine

Moji prváčikovia v Bratislave
Moji kolegovia v Bratislave, sedím v strede ako zástupkyňa riaditeľa školy.
Vedenie základnej školy v Bratislave
47 ročná
2006 s manželom Rudym, kanadským Slovákom.
Svadbu sme mali v Kanade, mesto Kitchener, Ontário, 6. 8. 2005, kde som registrovaná ako Anna Cepak.
Rok 2006: moja sestra Marienka, maminka (1930-2013), brat Jožko
Staré Hory, rok 2014.
Zľava: Miška Repiská (sestrina nevesta), Davidko Repiský, Janko Repiský (švagor), Marienka Repiská, Jožko Očenáš (brat), Anka Čepáková (ja), Janka Priškinová (neter), Miško Repiský, Maroško Repiský (synovec).
Máme sa veľmi radi, nikdy sme sa nehádali a prajem si, aby to tak zostalo navždy.
2014, mám pekný vek 58 rokov.
Stretávka rodiny Očenášovej v roku 2013
Stertávka rodiny Očenášovej v roku 2018
S dcérou Julinkou v roku 2015, výlet na Schneeberg
Tipy na výlet: Schneeberg – hora, ktorú vidíme aj z BA (wetravelwithlove.com)
2020 s vnúčatami: Marc, Viktorko, Sophinka
Leto 2020 pod hradom Devín: syn, dcéra, vnúčatá
S dcérou Julinkou v auguste 2020.
December 2020 so synom a vnukom
2020 so synom Viktorom
Nie som fotografka, ale fotím rada. Nie som etnografka, ale mám rada kroje. Obdivujem nádherné výšivky, ľudí, ktorí ich vytvorili, prekresľujem vzory, vytváram z nich zbierku, ktorá tu po mne zostane.
Foto rok 2019
Moja stará mama Margita Očenášová, rodená Stehlíková (8.8.1898-16.6.1974) a starký Ján Očenáš (18.6.1893-28.2.1937)
Vľavo otcova sestra Agneska Konôpková, rod. Očenášová (23.5.1919-15.7.2017), vpravo otcova sestra Anička Ančinová, rod. Očenášová (18.11.1921-1.2.1998), mládenec Filčík-sused. Fotka pochádza asi z roku 1934 na Očenášovom majeri, ktorý patril do katastra Jalšovík, okr. Krupina. Dievky sa obliekali do horniackeho kroja.
Moja milovaná teta Anička Ančinová vpravo už ako mladá žena v čepci, v horniackom kroji, ostatné v krekáčskom. Horniačky, krekáčky majú podobné zástery a zapínanie malých golierikov tesne pri krku je rovnaké.
Moja teta (otcova sestra zo Bzovíka) Agneska Konôpková rodená Očenášová (23.5.1919-15.7.2014) s manželom Jakubom Konôpkom (nar. Stožok, okr. Detva 18.11.1921-27.11.1990, zom. na Bzovíku)
Sesternica Margitka Sliacka, rod. Ančinová z Horného Badína v nádhernom horniackom kroji ( 3.11.1939-2015?). Fotka vznikla asi v roku 1956-1958?
Zaujímavosti o mojom prastarom otcovi, ktorý pravdepodobne padol v 1. svet. vojne na Ukrajine, pri meste Starý Sambor.

Pri Starom Sambore v Ľvovskej oblasti pri rieke Dnester na Ukrajine, pravdepodobne padol môj prastarý otec Ján Stehlík, starý otec môjho otca Štefana Očenáša. ( Informácia, že tam padol je od jeho vnuka Jána Stehlíka, ktorý teraz žije v Krupine.) Najväčšie boje boli 18.10.1914 na okraji Starého Sambora, obliehanie je zapísané do dejín:“Obliehanie Peremyslu.“ Mnohých pochovávali, až na jar 1915, keď telá sa rozkladali a v okolí sa šíril týfus. Na hrebeni, ktorý sa tiahne JZ od Starého Samboru a Stryzhichu boli vybudované obranné línie R.-U. armády, oblasť sa doteraz volá „kanóny“. Strategická obranná pozícia bola Hora Ostrohirka, tam asi pochovali aj nášho prastarkého Jána Stehlíka. Vykopali 3 veľké jamy a padlých rôznych národností pochovávali hlavami do stredu, nakoniec jamy zasypali vápnom. Ďalší spoločný hrob je na opačnej hore „Nad Kosturou“. Spolu ich tam zahynulo 2 500 vojakov. Tieto informácie som získala prekladom z ukrajinčiny.Bitka pri Starom Sambore, Ľvovská oblasť, Halíč, Ukrajina pri rieke Dnester http://starosambir.net.ua/41/?fbclid=IwAR1eUXCi_C5a466OBZMCcdalZjKLXc0GL7BGACX9ZGGlFcXlVWauQZgvt4k

15 thoughts on “Kto som?

  • Jolana Šimová

    Klobúk dole, konečne sa našiel niekto čo má záujem udržať toto vzácne dedičstvo pre nasledujúce generácie. Severný Hont, čo sa kroja týka je v súčasnosti dosť zabudnutý, preto si veľmi vážim prácu, ktorú autorka tohto blogu vynakladá a propaguje výšivky z tohto regiónu. Autorke patrí veľká vďaka a uznanie.

    Reply
    • Mila Jolanka, velmi si vážim tvoje hodnotenia aj preto, že si odborníčka na výšivky, kroje z oblastí Hontu, sama tvoríš prekrásne krojované bábiky, ktoré potešia nielen na Slovensku ale aj v zahraničí.

      Reply
  • vierulienka

    Milá p. Anka, držím Ti palčeky v tomto úžasne nádhernom snažení a bohumilej práci s našim ľudovým dedičstvom. Je to náročne krásne a úžasne milé – však jasné pre pracovité a usilovné dievky. Ako sa len tie naše staré mamy a mami navyšívali, aby boli „krásne prekrásne jak vrchy tatranské“ :-). Prajem veľa zdravia a šťastia, aby si nás dlho potešovala svojim entuziazmom, usilovnosťou a takouto prekrásnou prácou.

    Reply
  • Marcela Bartková

    Pani Čepáková, ĎAKUJEME. Táto stránka to je studnica vedomostí pre tých, ktorí milujú folklór úprimne tak, aby ho zachovali pre naše deti. Ozaj veľmi pekne ďakujeme. Prepošlem všetkým, čo sa takýmto zaoberajú.

    Reply
    • Anna Čepáková

      Ďakujem za uznanie a povzbudenie. Som veľmi rada, že sa Vám môj blog páči. Vzory výšiviek robím pre svoje potešenie ale aj pre tých, ktorí majú radi výšivky, kroje, folklór…

      Reply
  • Zita Kotasova

    Anička,užasne. Som na Teba pysna. Budem propagovať ďalej.

    Reply
    • Mila moja Zituška, ďakujem za pochvalu,povzbudenie, potesila si ma.

      Reply
  • Julia Bohmayr

    Mami, som veľmi šťastná že si našla záľubu v zbierkach krojov a výšiviek z regiónu našich predkov. Si jedinečná ! Budem v tom neskôr pokračovať aby toto veľké dedičstvo navždy ostalo uchránené … Ľúbim Tá tvoja dcérka Julka

    Reply
    • Julinka moja, potešila som sa Tvojmu komentáru. Tento blog je určený aj pre Teba a Tvoje deti, moje vnúčatká. Keďže žijete v zahraničí chcem, aby ste vedeli odkiaľ pochádza naša rodina, kde máme, máte korene, ako sa obliekali naši predkovia…Teším sa, že moju zbierku krojov a prekreslených vzorov budem mať komu zanechať…Keďže denne spolu telefonujeme, občas sa navštevujeme, tak si povieme viac…Aj ja Ťa ľúbim…mama

      Reply
  • Jozef Daudik

    Ahoj Anka!Nahodou som natrafil na tvoju stranku,ked som hladal muzsku krojovanu koselu z nasho okolia.Priznam sa,ze som padol do kolien.Klobuk dolu.Nadherne,prehladne podrobne a zrozumitelne vypracovana stranka.A hlavne zaujimavo.Mas moj obdiv.Vidno,ze si do toho dala cele srdce.Pokracuj.Srdecne ta pozdravujem.Jozef Daudik.

    Reply
    • Ahoj Jožko, som rada, že sa ti môj blog páči, určite si sa potešil starým fotkám našich spoločných predkov…

      Reply
  • Anezka Luptakova

    Dobry vecer p. Anka,
    nahodou som nasla Vas blog, ked som hladala Vierku Smalovu a jej cepiec z Liptovskych Sliacov.
    Velmi pekne ste to napisali, ze vysivky patria vsetkym, tak ako ludove piesne a rozpravky.
    Mam vysivky od mojej mamy, ktore sa davali pod velke zrkadlo v izbe. Pokusim sa odfotit a poslat.
    Prajem vela radosti z tejto zasluznej prace. Velmi ste ma potesili. Som zacinajuca cipkarka.

    Anezka Luptakova

    Reply
    • Dobrý deň pani Ľuptáková, ďakujem za Vašu správu, potešila. Dúfam, že sa Vám podarilo spojiť sa s pani Vierkou Šmálovou z Dúbrav.Všetky čipkárky majú môj veľký obdiv, držím palce, nech sa Vám darí a paličkovanie prináša radosť…

      Reply
    • Dobrý deň pán Viliam, prepáčte, že až teraz reagujem na komentár. Som rada, že takej osobnosti ako ste Vy sa páči môj blog.

      Reply

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *