
Kto som?

Som Anna Čepáková, predtým Sliacka, rodená Očenášová, narodená v roku 1956 v Krupine.
Pochádzam zo stredného Slovenska, z oblasti severovýchodného Hontu. Prvé tri roky som prežila na Bzovíku, na Očenášovom laze. Náš dom, usadlosť sa nachádza na prekrásnom mieste, na veľkej lúke s potokom Jalšovík, obklopenej dubovou a hrabovou horou medzi Bzovíkom a Horným Badínom. Keď som mala 3 roky, tak sme sa presťahovali na Dolný Jalšovík. Je to malebná dedinka v okrese Krupina, kde žijú úžasní pracovití ľudia, ktorých si nesmierne vážim. Do základnej školy som chodila na Bzovík, na gymnázium do Krupiny. Vysokoškolské štúdium som ukončila na Pedagogickej fakulte Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici v roku 1979. Učila som dva roky malých žiačikov v 1.-2. ročníku v Sebechleboch, potom v Krupine, od roku 1988 v Bratislave, kde som bola zástupkyňa riaditeľa školy až do odchodu na dôchodok.
Mám dve dospelé deti, tri vnúčatá. Bývam s manželom (kanadským Slovákom) v Marianke, na dedine, kilometer od Bratislavy.
Môj blog je o kroji, o zbierke prekreslených krojových vzorov, ktoré si môžete zadarmo stiahnuť, vytlačiť, prekopírovať, prekresliť, použiť na nekomerčné účely, alebo objednať vytlačenie podľa čísla záznamu na
http://www.atelier-reklama.sk/
(im vďačím za vytvorenie tohto blogu).
Dlho som v knižniciach, na internete hľadala vzory s krojovými výšivkami. Mnohé sú veľmi pekne graficky upravené, no my, čo radi vyšívame, potrebujeme jednoducho prekreslené, farebné vzory, obohatené o fotografie skutočných krojových súčiastok.
Chcem sa s vami podeliť o moju, stále sa zväčšujúcu zbierku prekreslených vzorov výšiviek, ktoré budem postupne pridávať do blogu. Pri prekresľovaní drobných krížikov mi pomáha lupa, vďaka nej môžem aj maličké krížiky prekresliť priamo z krojových súčiastok. Niektoré vzory nafotím, stiahnem do počítača, zväčším a následne prekreslím. Krížikové vzory na štvorčekový a plnú výšivku na pauzovací, priesvitný papier.
Nechcem, aby tieto pre mňa vzácne vzory, zostali ukryté v zásuvke. Vzory ľudovej výšivky patria všetkým ľuďom, tak ako rozprávky, ľudové piesne,…
Snívam o tom, že raz vytvorím s vašou pomocou veľkú zbierku prekreslených vzorov podľa ktorej sa bude všetkým, ktorí majú vzťah ku krojom, dobre a s radosťou vyšívať.
Ak máte svoje prekreslené vzory výšiviek alebo fotografie, z ktorých sa mi bude dať prekresliť krížikový vzor, tak ich pošlite na an**********@gm***.com. Vzory plnej výšivky alebo vzory na vyšívanie krivou ihlou by mali byť v skutočnej veľkosti v pomere 1:1, aby sa po vytlačení mohli priložiť na látku a prekresliť. Nie je podmienkou. Ak chcete, napíšte svoje meno, meno toho, kto kroj vytvoril, názov krojovej súčiastky aj v nárečí, oblasť z ktorej pochádza, dedinu, okres, obdobie, kedy bola asi sukňa, oplecko, čepiec, zástera… vytvorená a ja ich s vašimi údajmi umiestnim na tento blog. Tak si budeme spoločne vytvárať archív vzoriek na vyšívanie, zanecháme po sebe poklad pre budúce pokolenie…
––––––
Nasledujúce informácie budú pravdepodobne zaujímať len moju najbližšiu rodinu, chcem, aby zostali uchované pre ďalšie a ďalšie pokolenie.
Moja mama Anna Očenášová, rodená Bartíková (rok 1950, ako 20 ročná).
–––––––––––-
Moja prastarká Katarína Guttenová, rodená Bartíková (1884-1962) sa narodila pri Oremovom laze smer Riečky. Vydala sa za Jána Guttena (1881-1952), narodil sa medzi Senohradom a Oremovým lazom pri Vidovom vrchu, dom mali aj na Senohrade. Mali syna Janka, ktorý ako trojročný umrel a moju starkú Dorotu (14.2.1910-7.2.1981). Tá sa vydala asi v roku 1929 za Juraja Bartíka (17.2.1906-14.1.1994) z Dolných Mladoníc, moja mama Anna Bartíková (29.5.1930-23.11.2013) sa vydala na Bzovík za Štefana Očenáša (16.7.1929-13.8.1984) . Všetci žili v oblasti severného Hontu, v okrese Krupina. Mama bola z krekáčskej a otec z horniackej rodiny.
––––––––––––
Podpoľanie je prekrásna oblasť, odtiaľ pochádza rodina môjho otca. V Detve-Piešť sa narodila moja prastarká Mária Stehlíková, rodená Kulichová, ktorá sa vydala za Jána Stehlíka, mali 4 deti, aj moju starkú Margitu (8.8.1898-16.6.1974)otcovu mamu. Keď mala Margitka asi 12 rokov, v roku 1910, tak jej rodičia kúpili v Čekovciach majer, teraz sa podľa nich volá Stehlíkov majer. Čoskoro začala 1. svetová vojna, môj prastarký Ján Stehlík musel narukovať, padol, nevieme kedy ani kde je pochovaný. Prastarkého Jána Stehlíka mama, moja praprastarká sa volala Mária Stehlíková, rodená Fekiačová.
––––––––
Ďalšia vetva Očenášovcov pochádza z Podpoľania z Kalinky. Môj prastarký Matúš Očenáš sa narodil 1874 na Kalinke, zomrel na Jalšovíku v roku 1949 a prastarká Mária Očenášová, rodená Konôpková (19.3.1875 sa narodila v Stožku, zomrela na Jalšovíku 18.11.1942). Keď kúpili v roku 1913 v Honte, neďaleko dediny Jalšovík, okres Krupina majer, tak sa s 5 synmi s 3 dcérami tiež presťahovali. Mali syna Jána Očenáša (18.6.1893-28.2.1937), môjho starkého, ktorý si zobral za manželku Margitu Stehlíkovú z Čekoviec, ktorá pôvodne pochádzala z Podpoľania z Detvy-Piešť. Mali spolu 5 detí, prvé dve im zomreli po narodení, zostala Agneska Konôpková, rodená Očenášová, Anna Ančinová, rodená Očenášová a môj otec Štefan Očenáš (16.7.1929-13.8.1984), ktorý si zobral za manželku Annu Bartíkovú z Dolných Mladoníc (29.5.1930-23.11.2013), mali spolu 3 deti, moju sestričku Marienku Repiskú, rodenú Očenášovú (19.2.1951) žije v Krupine, mňa Annu Čepákovú, rod. Očenášovú (20.2.1956), žijem v Marianke a môjho bračeka Jožka Očenáša (13.2.1960), ktorý žije na Jalšovíku.
Viac o mne v rozhlasovej relácii v rozhovore s Máriou Trubínyovou na Rádii Lumen: Fujarôčka moja https://www.lumen.sk/archiv-

Môj príhovor zo stretnutia rodiny Očenášovej v roku 2013, aj 2023.
Milá, drahá rodina, potomkovia Márie a Matúša Očenáša!
Vďaka nim sa narodil: Ján, Mária, Jozef, Matúš, Anna, Juraj, Ondrej, Júlia a vďaka nim sa narodili ďalší a ďalší, až nás bolo od roku 1893 spolu 429, z toho zomrelo 52, v súčasnosti žije 377 potomkov.
Keď naši praprastarí, prastarí a starí rodičia pred 110 rokmi, v roku 1913 prišli na majer, bolo to v čase monarchie. Netušili, ako sa ich život a život ich potomkov bude vyvíjať. Prastarý otec Matúš mal 39 rokov, jeho žena Mária 38, najstarší syn Ján 20, Mária 17, Jozef 14, Matúš 11, Anna 10, Juraj 8, Ondrej 7, Júlia 2. Ľudia v dedine hovorili, že na laz prišiel voľáky Očenáš z Horniakov, z Kalinky od Detvy a doviezol si za voz detí. Keď sa prastarého otca bohatí gazdovia na Jalšovíku pýtali, čo bude s toľkými deťmi robiť, so smiechom a aj napoly vážne im odpovedal:“ Jedného dám za gondáša tebe, druhého tebe… „ Na vysvetlenie gondáš je pastier svíň. No nikto z jeho detí za gondáša nešiel, naopak, každý rok sa majetok zväčšoval a zväčšoval. Pre každého syna spoločne postavili dom, dcéram dali bohatú výbavu. Boli veľmi pracovití, ale aj šporovliví. Keď niekto išiel nabrať mlieko, musel odhrnúť smotanu a tak sa napiť, pretože smotana sa predávala alebo sa z nej vyrábalo maslo, ktoré sa tiež odnieslo na trh. Mali zaužívaný zaujímavý zvyk, preventívne každé ráno pili „ NA ZDRAVIE“ chlapi dostali po dva a ženy po jednom kališteku páleného, chlapi sedeli za stolom a ženy na laviciach popri stene.
Rok po príchode na majer 28. júla 1914 vypukla prvá svetová vojna, ktorá trvala do 11. novembra 1918 ( 4 roky ).
Hrozné obdobie skončilo a o 11 rokov, v roku 1929 začala Svetová hospodárska kríza, ktorá trvala do roku 1933 ( na Slovensku aj dlhšie ). V roku 1937 vo veku 44 rokov zomrel na zápal pľúc najstarší syn Ján, náš starký. Zostali tri siroty, najmladší syn Štefan, náš otec mal len 7 rokov. Vraj si sám zapriahol kone, keď išiel k doktorovi, aj si ich vypriahol, keď sa vrátil v tuhej zime, ľahol do postele a 28. februára zomrel. O dva roky nato 1. septembra 1939 začala druhá svetová vojna, o tri roky nato v novembri 1942 zomrela prastarká Mária vo veku 67 rokov. Druhá svetová vojna skončila 8. mája 1945, po nej bola prvá menová reforma, v roku 1948 znárodnenie a prastarý otec, veľký gazda o rok nato v roku 1949 zomrel. Možno zo žiaľu, ktovie. Veď koľko driny, úsilia, odriekania, potu ich to všetkých stálo. Nedožil sa druhej menovej reformy v roku 1953 a združstevňovania. To už štafetu žitia preberali, preberáme ďalší a ďalší potomkovia.
Aj napriek toľkým strašným udalostiam sa pod vedením Matúša a Márie podarilo z mála, získať veľké bohatstvo: 120 hektárov polí, lúk, pasienkov, les. No najväčšie bohatstvo sme my, ich potomkovia…Očenášovci ( samozrejme aj Kováčovci, Ďaudíkovci, Jambrichovci…). Ktovie, čo by na toto stretnutie prastarý otec Matúš a prastarká Mária povedali. Myslím si, že by mali z nás a aj z tohto stretnutia radosť.
Česť ich pamiatke!




(16.7.1929-13.8.1984)









Moje staré vzácne fotografie




Moje vzácne fotky z čias ZDŠ

1. ročník ZDŠ, školský rok 1962/1963
Chodili sme do starej školy, ktorá stála neďaleko kostola pri fare. Triedna pani učiteľka: Oľga Gondová vystriedala pani učiteľku Máriu Stierankovú, ktorá išla na materskú. Moji spolužiaci na I. stupni boli deti zo Bzovíka, Horného a Dolného Jalšovíka (teraz je to Jalšovík). Samozrejme, že sme do aj zo školy chodili peši, čo je 2+2 km za každého počasia. Narodili sme sa 11 rokov po 2. svet. vojne, teraz máme 68-69 rokov, polovicu života sme prežili v socializme.
Stojaci zľava: Vilko Greško, Janko Gazdík, Boženka Maslíková, Ivko Mackov, Katka Ližbetinová, Jožko Dendiš, Anička Očenášová (ja), Anička Herková, Milanko Filčík, Paľko Sedmák, Marienka Monišová, Marienka Luciaková, Ferko Moniš, Števko Očenáš, Marienka Križanová, Anička Selská, Anička Parobková, Števko Ližbetin, Duško Mozoľa, Janko Dado.
Prvý rad zľava: Janko Hutník, Anička Sedmáková, Jožko Tary, Irenka Vilhanová, Paľko Pavlenda, Gitka Ľalíková, Marienka Sedmáková, Paľko Dendiš, Irenka Konôpková, Janko Filčík, Vilmuška? Grešková, Peťko Kohút.












Moji spolužiaci už boli na II. stupni nielen deti zo Bzovíka, Hor. a Dol. Jalšovíka, ako na I. stupni (1.-5. roč.) aj deti z okolitých dedín z malotriedok: Dolný Badín (Hor. Badín, Selce, Drieňovo, Čabradský Vrbovok, posledné dve som si nie istá, či náhodou nemali svoju malotriedku), Kozí Vrbovok, Dolné Mladonice, Čekovce, Uňatín. Boli sme rozdelení do dvoch tried 6.A a 6.B
Dievčatá vzadu zľava: Anička Jaďuďová, Marienka Križanová, Marienka Sedmáková, Anička Očenášová (ja), Marienka Luciaková, Boženka Maslíková, Irenka Konôpková, Marienka Očenášová, Agneska Kráľová, Marienka Paučová, Marienka Dobrocká, Irenka Korčoková, Martuška Hájková.
Pani učiteľky a učitelia sediaci zľava: Pavlík, Doboš, Kanka, Latinák, Kelemenová, Katrenovská, ?, Stieranka, riad. školy, Stieranková, triedna, Benčová, Simonidesová, Pavlíková.
Chlapci, prvý rad zľava: Stanko Priadka, Dušanko Kmeť, Paľko Ližbetin, Peťko Kohút, Paľko Balko, Vladko Kováč, Milanko Stanko, Ferko Filčík, Jožko Moniš, Jožko Fekiač



Chlapci, prvý rad zľava: Milanko Kmeť?, Paľko Sedmák, Stanko Priadka, Jožko Babiak, Milanko Filčík, Paľko Ližbetin, Jožko Tary, Dušanko Kmeť, Jožko Moniš, Paľko Balko.
Dievčatá stredný rad zľava: Boženka Maslíková, Anička Sedmáková, Marienka Sedmáková, Marienka Križanová, Marienka Paučová, Anička Debnárska, Marienka Očenášová, Irenka Gajdošíková.
Sediace zľava: Anička Čižmárová, Martuška Hájková, Gitka Cútová, Agneska Kráľová, pán riaditeľ Stieranka, Anička Očenášová (ja), Marienka Luciaková, Irenka Konôpková, Marienka Dobrocká.







Sediace dievčatá sprava: Marcelka Didiová, Zuzanka Škvarková, Danka Kempová, Anička Babiaková, Danka Uhlerová, Martinka Kempová, Helenka Oláhová, Janka Dunajská, Ivetka Pisáková.
Chlapci sprava: Stanko Kováč, Peťko Krištály, Majko Hrevuš, Jožko Balta, Jarko Chrien, Marianko Hudec, Marek Suchý, Paľko Piatrov, Peťko Rerich, Dušanko Záhorec.
Chýbali: Anička Korčoková, Zdenko Protuš, Janko Protuš, Ondrík Škvarka.
Doplním fotografie zo základnej školy v Krupine







Svadbu sme mali v Kanade, mesto Kitchener, Ontário, 6. 8. 2005, kde som registrovaná ako Anna Cepak.


Zľava: Miška Repiská (sestrina nevesta), Davidko Repiský, Janko Repiský (švagor), Marienka Repiská, Jožko Očenáš (brat), Anka Čepáková (ja), Janka Priškinová (neter), Miško Repiský, Maroško Repiský (synovec).
Máme sa veľmi radi, nikdy sme sa nehádali a prajem si, aby to tak zostalo navždy.




Tipy na výlet: Schneeberg – hora, ktorú vidíme aj z BA (wetravelwithlove.com)





Nie som fotografka, ale fotím rada. Nie som etnografka, ale mám rada kroje. Obdivujem nádherné výšivky, ľudí, ktorí ich vytvorili, prekresľujem vzory, vytváram z nich zbierku, ktorá tu po mne zostane.






Zaujímavosti o mojom prastarom otcovi, ktorý pravdepodobne padol v 1. svet. vojne na Ukrajine, pri meste Starý Sambor.
Pri Starom Sambore v Ľvovskej oblasti pri rieke Dnester na Ukrajine, pravdepodobne padol môj prastarý otec Ján Stehlík, starý otec môjho otca Štefana Očenáša. ( Informácia, že tam padol je od jeho vnuka Jána Stehlíka, ktorý teraz žije v Krupine.) Najväčšie boje boli 18.10.1914 na okraji Starého Sambora, obliehanie je zapísané do dejín:“Obliehanie Peremyslu.“ Mnohých pochovávali, až na jar 1915, keď telá sa rozkladali a v okolí sa šíril týfus. Na hrebeni, ktorý sa tiahne JZ od Starého Samboru a Stryzhichu boli vybudované obranné línie R.-U. armády, oblasť sa doteraz volá „kanóny“. Strategická obranná pozícia bola Hora Ostrohirka, tam asi pochovali aj nášho prastarkého Jána Stehlíka. Vykopali 3 veľké jamy a padlých rôznych národností pochovávali hlavami do stredu, nakoniec jamy zasypali vápnom. Ďalší spoločný hrob je na opačnej hore „Nad Kosturou“. Spolu ich tam zahynulo 2 500 vojakov. Tieto informácie som získala prekladom z ukrajinčiny.Bitka pri Starom Sambore, Ľvovská oblasť, Halíč, Ukrajina pri rieke Dnester http://starosambir.net.ua/41/?fbclid=IwAR1eUXCi_C5a466OBZMCcdalZjKLXc0GL7BGACX9ZGGlFcXlVWauQZgvt4k
Klobúk dole, konečne sa našiel niekto čo má záujem udržať toto vzácne dedičstvo pre nasledujúce generácie. Severný Hont, čo sa kroja týka je v súčasnosti dosť zabudnutý, preto si veľmi vážim prácu, ktorú autorka tohto blogu vynakladá a propaguje výšivky z tohto regiónu. Autorke patrí veľká vďaka a uznanie.
Mila Jolanka, velmi si vážim tvoje hodnotenia aj preto, že si odborníčka na výšivky, kroje z oblastí Hontu, sama tvoríš prekrásne krojované bábiky, ktoré potešia nielen na Slovensku ale aj v zahraničí.
Milá p. Anka, držím Ti palčeky v tomto úžasne nádhernom snažení a bohumilej práci s našim ľudovým dedičstvom. Je to náročne krásne a úžasne milé – však jasné pre pracovité a usilovné dievky. Ako sa len tie naše staré mamy a mami navyšívali, aby boli „krásne prekrásne jak vrchy tatranské“ :-). Prajem veľa zdravia a šťastia, aby si nás dlho potešovala svojim entuziazmom, usilovnosťou a takouto prekrásnou prácou.
Pani Čepáková, ĎAKUJEME. Táto stránka to je studnica vedomostí pre tých, ktorí milujú folklór úprimne tak, aby ho zachovali pre naše deti. Ozaj veľmi pekne ďakujeme. Prepošlem všetkým, čo sa takýmto zaoberajú.
Ďakujem za uznanie a povzbudenie. Som veľmi rada, že sa Vám môj blog páči. Vzory výšiviek robím pre svoje potešenie ale aj pre tých, ktorí majú radi výšivky, kroje, folklór…
Anička,užasne. Som na Teba pysna. Budem propagovať ďalej.
Mila moja Zituška, ďakujem za pochvalu,povzbudenie, potesila si ma.
Mami, som veľmi šťastná že si našla záľubu v zbierkach krojov a výšiviek z regiónu našich predkov. Si jedinečná ! Budem v tom neskôr pokračovať aby toto veľké dedičstvo navždy ostalo uchránené … Ľúbim Tá tvoja dcérka Julka
Julinka moja, potešila som sa Tvojmu komentáru. Tento blog je určený aj pre Teba a Tvoje deti, moje vnúčatká. Keďže žijete v zahraničí chcem, aby ste vedeli odkiaľ pochádza naša rodina, kde máme, máte korene, ako sa obliekali naši predkovia…Teším sa, že moju zbierku krojov a prekreslených vzorov budem mať komu zanechať…Keďže denne spolu telefonujeme, občas sa navštevujeme, tak si povieme viac…Aj ja Ťa ľúbim…mama
Ahoj Anka!Nahodou som natrafil na tvoju stranku,ked som hladal muzsku krojovanu koselu z nasho okolia.Priznam sa,ze som padol do kolien.Klobuk dolu.Nadherne,prehladne podrobne a zrozumitelne vypracovana stranka.A hlavne zaujimavo.Mas moj obdiv.Vidno,ze si do toho dala cele srdce.Pokracuj.Srdecne ta pozdravujem.Jozef Daudik.
Ahoj Jožko, som rada, že sa ti môj blog páči, určite si sa potešil starým fotkám našich spoločných predkov…
Dobry vecer p. Anka,
nahodou som nasla Vas blog, ked som hladala Vierku Smalovu a jej cepiec z Liptovskych Sliacov.
Velmi pekne ste to napisali, ze vysivky patria vsetkym, tak ako ludove piesne a rozpravky.
Mam vysivky od mojej mamy, ktore sa davali pod velke zrkadlo v izbe. Pokusim sa odfotit a poslat.
Prajem vela radosti z tejto zasluznej prace. Velmi ste ma potesili. Som zacinajuca cipkarka.
Anezka Luptakova
Dobrý deň pani Ľuptáková, ďakujem za Vašu správu, potešila. Dúfam, že sa Vám podarilo spojiť sa s pani Vierkou Šmálovou z Dúbrav.Všetky čipkárky majú môj veľký obdiv, držím palce, nech sa Vám darí a paličkovanie prináša radosť…
Dobrý deň, pani Anka,
som tu na tom to Vašom blogu dnes po prvýkrát a neverím vlastným očiam čo tu všetko vidím kvalitne spracované a zdokumentované…a gratulujem Vám…. je to skutočne vzácny prístup a obdivujem to úprimne…
Viliam
Dobrý deň pán Viliam, prepáčte, že až teraz reagujem na komentár. Som rada, že takej osobnosti ako ste Vy sa páči môj blog.